Ako na vážkach

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Keďže moja „viróza“ pretrvávala 14 dní, rozhodla som sa poradiť s lekárkou, ako pokračovať v liečbe. Záver lekárky bol pôvodne rovnaký ako môj – silná viróza a predpísala mi nejaké ďalšie kvapky, ktoré mám užívať každé dve hodiny. Potom ale vyskočil výsledok CRP vyšetrenia a záver bol zrazu úplne iný. Keďže CRP som mala dosť zvýšené, bolo jasné, že som chytila nejakú infekciu. Takže sa „vytešujem“ z antibiotík ale keďže neliečená infekcia by mi mohla spôsobiť popôrodné komplikácie, vôbec som sa im nebránila.

Teraz len dúfam, že drobček vydrží v brušku aspoň kým antibiotiká doberiem a narodí sa už zdravej maminke, ktorá na neho nebude hneď prskať a kýchať. Posledné dni boli naozaj dosť náročné a ja som bola veľmi podráždená. K upchatému nosu sa totiž pridala bolesť zubov a uší, takže som v noci toho veľa nenaspala, bola som unavená a na všetkých naokolo nepríjemná.

Som rada, že to so mnou vydržali a keď sa mi uľavilo, snažila som sa znova si svoje tehuľkovanie a maminkovanie užívať. Je krásne, keď si chcem Jakubka pritúliť a on mi povie: „Maminka, pozor na bruško aby sme miminko nepritlačili“, prípadne keď mi povie: „Ja ťa mám tak rád“, alebo keď si Matejko o mňa oprie hlavičku, pohladká mi bruško a dá mi pusu (hoci chvíľku predtým alebo potom ma obaja niečím vytočia :-)).

Bohužiaľ, chlapci teraz hnevajú dosť často – majú vzdorovité a hnevlivé obdobie. Potrebovali by sme trošku krajšie počasie, aby sme sa mohli vonku vyblázniť. Viem, že im je doma dlho ale keďže stále prší a nie sme úplne fit, o programe vonku nemôže byť ani reči. Tak sa snažíme vymyslieť im nejaký program doma ale zvyčajne ich všetko baví len chvíľku a rýchlo sa zase nudia.

Zo mňa sa ale pomaly stáva umelkyňa, pretože Kubko vymýšľa obrázky, ktoré by chcel nakresliť – ako napríklad 6-hlavého draka, či pušku so zameriavačom. Vďaka bohu za internet, kde hľadám inšpirácie na kresby :-).

A čo moje tehuľkovanie? Obdivujem maminky, ktoré si posledné týždne doslova užívajú a vychutnávajú. Ja som stále nervózna, podráždená a ubolená. Milujem obdobia, keď som tehotná, boli to najkrajšie obdobia môjho života ale posledné týždne sú pre mňa naozaj náročné. V noci nemôžem poriadne spávať, veľmi ma bolia panvové kosti. Viem, že je to v podstate pozitívne, telo sa tak pripravuje na pôrod ale už by som to rada mala za sebou a túlila si k sebe svoj malý voňavý batôžtek. Aj keď je pravda, že teraz na to práve ideálny čas nie je, najskôr sa musím vyliečiť. Jednoducho som stále akási nesvoja a sama neviem, čo vlastne chcem – jednoducho tehuľka krátko pred pôrodom.

Tak mi prosím držte palce, nech som čo najskôr zdravá a nech sa skoro môžem pochváliť svojim najmenším slniečkom :-).

Romana je v 37. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.