Ako sa z toho nezblázniť

Volám sa Romana a spolu s mojím manželom Robertom a našimi synčekmi, takmer trojročným Jakubkom a štvormesačným Matejkom žijeme v Brne. Keďže som Slovenka a môj manž el Čech, rozhodli sme sa, že naši synčekovia budú mať dvojité občianstvo. A to je aj dôvod, prečo som ako Tehuľka LIVE!písala na slovenský web a ako maminka malých Čechoslovákov som sa rozhodla podeliť o naše zážitky aj s vami, čitateľkami českého Babywebu. 🙂

Moje krásne mylné predstavy

Keď som čakala svojho prvého synčeka Jakubka, maľovala som si krásnu budúcnosť dokonalej matky, ktorá sa bude denne naplno venovať svojmu dieťatku a ktorá bude bez problémov zvládať celú domácnosť. Viem, veľmi naivná predstava, ale ja som vždy bola bláznivý optimista.

Keď som otehotnela po druhý krát, vravela som si, že s Jakubkom sme skvele zohratí, tak sa toho tak veľa nezmení. Zase omyl. Jedna moja kamarátka predniesla skvelú myšlienku: „Jedno dieťa – žiadne dieťa“ a myslím, že to skvelo vystihla.

Dnes si myslím, že rozdiel je len mať jedno dieťa a mať viac detí. Všetko musím prispôsobiť potrebám nie jedného ale dvoch detí. Napríklad ich čas spánku sa mi stále nedarí zladiť a myslím, že tak to ešte dlho zostane. A obliecť dve deti, z ktorých jedno uteká, obliecť seba a dostať sa von skôr ako sa všetci spotíme, je tiež nadľudský výkon. :-)[boxik: Hledáme novou budoucí maminku do KLUBU TĚHULEK!: Jste čerstvě těhotná?

Toužíte si zdokumentovat těhotenství v krásných fotografiích ateliéru Fotopromě?

Chcete mít navždy schovaný deníček z vašeho těhotenství?

Hledáte podporu a nové kamarádky, které „v tom“ budou s vámi?

Odpověděla-li jste 4x ANO, tak nám napište na redakce@babyweb.cz svůj těhotenský příběh!]

Cestou – necestou, hlavne nízkopodlažkou

A áno cestovanie – to je tiež zmena. S Jakubkom som sa jednoducho vybrala na zastávku, veď niečo v priebehu pár minút určite príde. Dnes zásadne vyhľadávam nízkopodlažné autobusy a električky, aby som mohla v pohode nastúpiť s kočíkom i Kubkom naraz.

A tu musím moje slniečka pochváliť, pretože cestujú radi a správajú sa naozaj vzorne. Matejko spinká a Kubko pozerá von oknom a komentuje všetko naokolo čím vyvoláva úsmev na tvárach ostatných cestujúcich.

Ako sa z toho nezblázniť?

Domácnosť – to je tiež zábava. Keď sme mali iba Jakubka, zakladala som si na tom, aby som byt vždy pri odchode zanechala v stave, aby som sa nemusela hanbiť, keď príde nečakaná návšteva. Dnes som rada, keď sa pri príchode domov o niečo nepotknem.

Hodne som zľavila zo svojich požiadaviek a snažím sa nájsť si aj čas pre seba. Áno, stále sa snažím dodržiavať zásadu, že skôr ako si večer ľahnem spať, upracem hračky na miesto a umyjem riad, ale že je prach na poličkách, z toho sa nezbláznim. Snažím sa, aby sme mali vždy navarené ale keď si občas dáme párky alebo objednáme pizzu, tiež nás to nezabije.

Snažím sa svojim deťom venovať a vymýšľať im program, ale niekedy ich nechám sedieť pri televízii a ja si v pokoji vypijem kávu alebo trebárs napíšem na Babyweb.

Naučila som sa, že nie uprataný byt, nažehlené oblečenie a uvarený obed zo mňa urobia dobrú mamu. Ale úsmev na tvárach mojich detí. A usmievať sa budú vtedy, keď maminka bude s nimi blbnúť a vystrájať a to môže vtedy, keď bude oddýchnutá. A keď ma naozaj prepadne pocit, že už musím niečo urobiť, môj skvelý manžel vezme deti na prechádzku alebo zájde s Kubkom na plaváreň a ja môžem konečne upratať.

Verte či nie, ale keď môžem upratovať bez toho, že musím dozerať na deti a keď si k tomu pustím hudbu poriadne nahlas, to je pre mňa ten najlepší relax. A keď sa moji chlapi vrátia domov, čaká ich namiesto nahnevanej fúrie zase usmievavá mamina.

Hoci mám toho všetkého občas naozaj plné zuby, svoju rodinu by som nevymenila za nič na svete a ani na okamih som neľutovala, že som sa rozhodla rodinu si založiť. Lebo môj manžel a moje detí sú tým najlepším dôvodom, prečo vstať ráno z postele.

A čo by som chcela ešte dosiahnuť? Nájsť si čas pre nás dvoch s manželom. Len tak sa porozprávať alebo posedieť si pri vínku. Momentálne keď večer uložíme deti, zvyčajne odpadnem aj ja a už si ani nepamätám, kedy sme mali čas len pre seba. Takže dúfam, že aj to sa raz zmení. Časom… 🙂