Sánkovačka, snehuliak a kačica

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Cesta bola super, nemusela som sa rozčuľovať na Matejka, že sa na každom druhom kroku musí zvaliť do snehu a domov sme prišli aj relatívne suchí. Pre Matejka je to vlastne prvá poriadna zima. Prvú zimu myslím nenasnežilo vôbec a druhú zimu bol vždy počas obdobia sánkovačiek chorý. Takže teraz si to náležite užíva. Že to ale nebolo úplne bez komplikácií som zistila až po príchode domov. Sadla na mňa príšerná únava a začalo mi tvrdnúť bruško. To mi zase náš drobček musel pripomenúť, že na neho nesmiem zabúdať a musím sa trošku šetriť. Viem, má pravdu, v tomto smere som naozaj dosť nezodpovedná mama. Ale ako sa mám šetriť, keď chalani si sneh tak veľmi užívajú a ja viem, že dlho nebude? Každopádne po celý zvyšok dňa som už len odpočívala, teda až na popoludňajšiu prechádzku do škôlky pre Kubíka.

Tentokrát sme šli pešo a znova som sa presvedčila, že boby boli lepšie, pretože Matejka som musela časť cesty niesť na rukách, aby sme tam do záverečnej vôbec došli. Večer sme si ešte zašli na kopec pri baráku, aby sa chalani trošku vybláznili ale s tým, že maminka to nechala na nich a len ich pozorovala a okrikovala :-). Takéto radovánky si potom vyberajú svoju daň po návrate domov, kedy sa už len kývem zo strany na stranu ako tá kačica :-).

Aby tento týždeň náhodou neubehol bez návštevy nejakého lekára, mňa čakala poradňa a ultrazvuk v 30. týždni a Jakubka očkovanie. Poradňa dopadla priam ukážkovo, všetko je tak ako má byť, za posledný mesiac som pribrala 1 kg, bruško mäkké (jasné, veď som predtým neťahala deti na sánkach), krčok maternice pevný a drobčekovi bije srdiečko ako zvon – 145 úderov za minútu. Pri otázke, či cítim pravidelne pohyby som sa skoro rozosmiala. Tie nielen cítim ale vidia ich aj všetci naokolo :-).

Na ultrazvuk som sa veľmi tešila, že drobčeka zase uvidíme ale zase som musela obdivovať pána doktora, ako dokáže vyhodnotiť čo vidí. Okrem jednej chvíle, kedy som videla pokrčenú nožičku, som totiž vôbec nevedela rozoznať, čo pozorujeme :-). Fotku sme si opäť neodniesli, pretože drobček je otočený zadočkom dolu a tváričku si skrýval ručičkami a nožičkami – bol úplne schúlený v klbku. Hlavné však je, že všetko vyzerá byť v poriadku, ja len dúfam, že sa do pôrodu otočí hlavičkou dolu.

A čo Kubkove očkovanie? Tam som poslala tatinka, lebo som vedela, že ja by som ho neudržala. Keď sa dozvedel, že si ide po injekciu, tatinko mal problém dostať ho vôbec dnu. Museli ho držať traja. Ale nakoniec ho úspešne zaočkovali a Jakubko si chodil po pofúkanie nožičky do druhého dňa. Aby to ale nebolo len tak, celé stehienko mu opuchlo a začervenalo, takže sme museli navštíviť pani doktorku znova. Tá mu na moje prekvapenie predpísala antibiotiká, čo sa mi zdalo neprimerané. Antibiotiká som si ale z lekárne vyzdvihla s tým, že najskôr skúsim octanovú masť. Tá mu nožičku krásne upokojila, takže antibiotiká sme našťastie nemuseli použiť. Kubka som nechala doma, aby si nožičku príliš nenamáhal a na sánky a stavanie snehuliaka sme vyrazili až o dva dni aj to len na chvíľu.

Víkend sme si užili po dlhej dobe spolu doma v zdraví a pohode a ja som pomaličky začala pripravovať výbavičku. Ako sa hovorí, bocian to už má k nám namierené, tak nechcem aby ma prekvapil nepripravenú. Pomaličky triedim vecičky, budúci týždeň sa chystám prať a žehliť a potom si sľubujem, že už budem čo najviac odpočívať a užívať si posledné týždne s bruškom. Dúfam, že budú v pohode a bez stresov. Tak mi držte palce :-).

Romana je v 31. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.