Stále na hojdačke

DENÍK ZKUŠENÉ MATKY Už mám síce po období tehotenstva, pôrodu i šestonedelia ale citovej hojdačky som sa stále nezbavila. A premýšľam, či sa mi to ešte vôbec niekedy podarí. Stále sa pohybujem od úplnej eufórie až po depresiu a zase späť.

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Eufóriu vo mne vyvolávajú pocity hrdosti na mojich úžasných synov, pocity pýchy až idem prasknúť na každý ich pokrok, malý úspech či široký úsmev. Depresívne stavy cítim, keď nestíham, som podráždená a kričím na nich, keď mám pocit, že som tá najhoršia mama na svete, keď im neustále dokola hovorím – vyzuť topánky, vyzliecť bundičku, umyť si ruky, upratať si hračky a znova a znova a znova… a viem, že ďalší deň to bude rovnaké.

Okrem týchto pocitov sa musím vyrovnať s tým, že sa znova dostávam do akejsi izolácie. Po nástupe na materskú dovolenku a presťahovaní sa do Brna som sa veľmi dlho cítila osamelá a neistá. Postupne sa mi podarilo vybudovať si nové vzťahy, nové priateľstvá ale všetky moje kamarátky pomaly opúšťajú náš ihriskový svet a vracajú sa do zamestnaní. Zrazu sa namiesto každodenných stretnutí len náhodne stretneme v škôlke či na nákupe a ja sa znovu začínam cítiť osamelá.

Na hľadanie nových kamarátstiev akosi nie je čas a ten už nemám vlastne na nič. A v takejto chvíli, keď mám pocit, že strácam pôdu pod nohami, príde za mnou Jakubko a povie mi: „Mami, já tě mám tak rád“, Matejko sa príde „pomazliť“ a Adamko sa na mňa usmeje tým svojím nevinným bezzubým úsmevom a ja sa cítim ako tá najbohatšia žena na svete a deň už ani nemôže byť krajší. A tak stále dokola.

Priznám sa, že sa začínam tešiť na dobu, keď plienky a rozprávky vymením za prácu a zároveň mám hrôzu z toho, že raz tento svoj malý bezpečný svet budem musieť opustiť. Ale je skvelé vedieť, že nech príde akýkoľvek problém, nie som naň sama, že sa vždy mám o koho oprieť a že keď náhodou budem padať, vždy za mnou budú ruky, ktoré ma zachytia. A za to patrí vďaka mužovi môjho života, vďaka ktorému mám všetko o čom som vždy snívala a vďaka ktorému som aj stále na citovej hojdačke. 🙂