Vlastička, tak u nás to bolo opačne. Manžel od začiatku túžil pri pôrod ísť, aby mi mohol pomôcť, povzbudiť, dodať sily… Ja som mala z pôrodu neskutočný strach a práve on mi tou svojou odhodlanosťou dodával odvahu. Chápem priateľa, že sa bojí, ale čo máš potom hovoriť ty? Veď aj ty sa určite bojíš a nevieš, čo ťa čaká… Napokon, keď mu nebude dobre, môže kedykoľvek výjsť von a trošku sa vyvetrať (na rozdiel od teba :))
My sme si doma o pôrodoch veľa čítali, rozprávali, dokonca manžel pretrpel aj pozeranie pôrodného videa :)) A nakoniec to dopadlo perfektne- pôrod bol taký rýchly a bezproblémový, že ho manžel takmer ani nestihol 🙂 Takže priateľa upokoj, že také strašné to určite nebude a že to bude prekrásny okamih. keď budete na sále všetci spolu a obaja privítate naraz svoje bábätko…
