Moje nové motto znie: „Čo nestíham, nie je dôležité“

KLUB TĚHULEK! ROMANA … a môj manžel dodáva: „Teda nič nie je dôležité“. 🙂 A tak to u nás teraz vyzerá. Nejakú dobu som sa snažila všetko zvládať – deti, domácnosť, prechádzky, seba a dopadlo to tak, že som bola neustále unavená, vystresovaná a frustrovaná z toho ako nič nestíham. Tak som sa rozhodla začať žiť a neriešiť veci, ktoré momentálne nemôžem ovplyvniť. Aj to ma naučilo obdobie šestonedelia.

Adamkove koliky mi ukázali, že hlavne musím byť v psychickej pohode, pretože moje stresovanie a únava sa prejavovali jeho bolesťami bruška. Skúšala som z jedálnička vylúčiť všetko, čo by mu mohlo ubližovať a výsledkom bolo len to, že som bola stále hladná a jeho bruško bolelo ďalej. Sebapozorovaním som zistila, že najviac mu bolesti spôsobuje práve to, keď sa rozčuľujem na Kubka s Maťkom, prípadne sa stresujem tým, že som zas niečo nestihla. (Najhoršie na tomto zistení je to, že musím pripustiť, že moja mamina mala zas pravdu 😀 ). Ale zasa to dokazuje, že maminky majú vždy pravdu, čo vyhovuje aj mne. 🙂

Takže v praxi to vypadá asi takto: Keď dojčím, pokiaľ nejde o život, nejde o nič a ja sa nedám nikým a ničím vyrušiť. V tejto chvíli sme na svete len my s Adamkom. Matejkové prejavy vzdoru sa snažím v najvyššej možnej miere zvládať pozitívne – teda pokiaľ je to možné, uzatvárame spolu dohody, napríklad keď teraz pôjde pekne spinkať, keď sa prebudí, pôjdeme na odrážadlo. (Keď odmietne ísť popoludní spať, podľa dohody odrážadlo zostane doma a ja ho nemusím vonku naháňať a večer aspoň skôr zaspí). Keď chce Jakubko kresliť na počítači, nie je to síce veľmi vhodné ale nechám ho sedieť pri počítači – aspoň v tom čase môžem v pokoji nakŕmiť Adamka.

Už sme vyriešili aj bitky o počítač – pri jeho ovládaní sa striedajú. Plienky po prebalení hádžem do vane (tam sa toho vojde), upracem ich, keď mám čas. Oblečenie, ktoré nie je nutné žehliť, nežehlím. Nestihnem uvariť? V mrazáku mám vždy nejaký polotovar – raz za čas nás to nezabije. Nestihnem večer upratať? Zhasnem svetlo a nič nie je vidieť. Samozrejme nie vždy všetko takto funguje, ale snažím sa týmito zásadami riadiť čo najčastejšie. A výsledok? Adamko je spokojnejšie bábätko, ja som spokojnejšia mamina a Kubko s Maťkom nekľačia tak často v kúte. 🙂

A čo náš malý Adamko? V šiestich týždňoch má 57 cm a 5,5 kg, má pekné plné líčka a záhybky na nožičkách. Už to nie je žiadne novorodeniatko, ktoré stále spinká ale zvedavý malý chlapček, ktorý nechce byť sám v postieľke ale chce s nami komunikovať. Odkedy bolesti bruška ustúpili, krásne sa usmieva a namiesto plaču sa z kočíku ozýva jeho spievanie. Hoci v kočíku zvyčajne sladko zaspinká. Babyvak sme už odložili, pretože mu prekážalo, že z neho nevidí, takže sa v ňom skôr hneval. Nočné uspávanie na rukách sme vymenili za držanie za rúčku, takže v pohode spíme. Adamko máva v noci jeden dlhý spánok – okolo 5 hodín, takže sa aj celkom dobre vyspíme. Po dojčení spinká ďalej, len sa jeho spánok skracuje na 2 -3 hodinky. Ale stále je to super.

Cez deň doma veľmi nespí ale vonku v kočíku vydrží tiež aj tri – štyri hodinky, prípadne, keď sa vrátime z prechádzky, spinká v kočíku ďalej. Jediné, čo nás dokáže zo spánku vyrušovať, je mokrá plienka – a tých máme viac než dosť. Našťastie používame bavlnené eko plienky, ktoré som nakúpila ešte pre Jakubka, takže táto investícia sa nám už niekoľkonásobne vrátila. Veľmi sa mi osvedčili pri všetkých chlapcoch, nemali sme problémy so zapareninami a hlavne sme nezaťažili prírodu tonami plienok. Ak o nich niekto uvažuje, určite doporučujem. Chlapci mi v nich vydržali rovnako dlho ako v jednorázových plienkach.

Prvé mesiace boli fajn aj preto, že bábätká sa majú baliť naširoko, čo v nich nie je problém. A toto je zároveň aj ich nevýhoda, pretože keďže detičky v nich majú obmedzený pohyb, používali sme ich do doby, než začali loziť. Pretože v tomto období im už prekážali v pohybe. U Adamka som ich menila za jednorazové plienky hlavne vtedy, keď mal bolesti bruška, pretože práve vtedy potreboval kopať nožičkami a bavlnené plienky mu to veľmi nedovoľovali. Hoci úplne najviac sa Adamkovi páčilo, keď sme mu při bolestiach bruška plienku zobrali a nechali ho ležkať s holým zadočkom. Síce sme mali viac prania ale za to, že prestal zúfalo plakať to rozhodne stálo.

A čo na záver? V období šestonedelia sme sa celkom pekne zžili a objavili nové radosti i starosti veľkých rodín. A hoci je to občas naozaj veľmi náročné, všetky naše deti nám prinášajú kopec radosti a krásnych chvíľ a som rada, že si tieto chvíle môžem plne vychutnávať a teším sa z toho, že ďalšia rodičovská dovolenka mi dopriala dlhší čas, ktorý môžem venovať svojim deťom.

26.4.2016 9:45

Další blogy

Chcete získávat nejnovější informace ze světa těhotenství a mateřství?

Přihlaste se k odběru našeho newsletteru nebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email není ve správném formátu.
OK: Váš email byl úspěšně zaregistrován.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist