Nový rok v novej izbičke

DENÍK ZKUŠENÉ MATKY Tak tu máme opäť nový rok a chceme Vám všetkým zaželať, aby bol krásny, šťastný, zdravý a plný lásky pre vás všetkých!

27b60-1100x618.jpg

Vianoce sme prežili našťastie v zdraví, čo u nás nie je celkom bežné, takže sme mali naozaj krásne sviatky. Na Štedrý deň sme si ešte užili aj sánkovačku. Na druhý deň sa sneh už začal topiť, čo nám ale nevadilo, keďže sme mali iné plány. Ale naspäť k Vianociam. Každý rok je zas o niečo náročnejšie prepašovať darčeky pod stromček, aby deti nestratili kúzlo Vianoc. Bojím sa, že po vstupe do školy sa Kubko dozvie pravdu o Ježiškovi ale chceme mu túto ideu zachovať čo najdlhšie.

Náročné je hlavne to, že rodičia nemajú spoločný vzor, čo hovoriť deťom, takže Kubko už nosil od kamarátov rôzne informácie, ktoré sme museli zakomponovať do našej predstavy. Napríklad Kubko sa od kamaráta dozvedel, že Ježiško je neviditeľný a my sme ho vždy vyzerali z okna, či sa už nezjaví na parkovisku s darčekmi (aby maminka mala čas uložiť ich pod stromček). Už ani presne neviem, ako sme mu to vysvetlili ale je jasné, že Kubko je príliš inteligentný, aby sme ho mohli dlho držať v nevedomosti. Ale aby sme ho nedržali úplne mimo realitu, povedala som mu, že Ježiško sa díva, či deti poslúchajú a podľa toho rozhoduje o darčekoch a Ježiško im ich nadelí ale maminka s tatinkom za ne musia zaplatiť, aby mal Kubko predstavu o financiách, a aby pochopil, že hoci poslúchal, nemôže dostať úplne všetko o čom sníva. A zároveň sme sa niekoľkokrát rozprávali o tom, že nie všetky detičky dostanú darčeky a nie preto, že by neboli poslušné ale preto, že rodičia nemajú peniaze alebo rodičov vôbec nemajú. Je to možno trošku drsné ale chceme, aby chlapci vedeli o tom, ako to na svete chodí.

Toto rozprávanie sme zároveň využili na tom, aby chlapci prebrali svoje hračky a vybrali nejaké pre detičky, ktoré by nič nedostali a že im to darujú. Chceli sme ich darovať do azylového domu, ktorý máme neďaleko a tak som tam napísala, či majú o hračky záujem. Ale keďže sa mi nikto neozval, asi skončia v kontajneri na použité šatstvo. Tak budem mať aspoň trošku dobrý pocit, že som ich úplne nevyhodila. Ide o to, že sú to pekné hračky ale izbičku nemáme nafukovacie a naviac mali kopec plyšákov, ktorý im vzhľadom k ich alergiám nerobia práve najlepšie.

A aby som sa dostala k darčekom a Ježiškovi. Hoci som sa chcela držať pri zemi a rozhodli sme sa, že chlapci dostanú jeden veľký darček, pod stromčekom ich napokon bolo zase plno. Hlavným darčekom bolo pre Kubka policajné auto s húkačkou a policajtami a Matejko dostal hasičské auto s hasičmi. Okrem toho dostali pyžamká, knižky, zvieratká z lesa, vymaľovávanky, u príbuzných lego, knihy, logické úlohy Logico Primo a Piccolo (tie sú úplne super), koľajnice k vláčkodráhe s mašinkou na baterky atď.

Adamko dostal zopár hračiek v podstate iba pre to, aby chlapci videli že aj on niečo dostal a zaujímavé je, že ich stále veľmi lákajú. Chlapci boli nadšení a každý rodič vie, že toto je pre nás to najkrajšie kúzlo Vianoc – to, že sme spolu, zdraví a deťom žiaria oči od šťastia. 🙂

A čo naše plány? Deti dostali ešte jeden obrovský darček a tým je nová detská izbička. Pôvodne sme ju plánovali robiť až v lete ale keďže teraz mal tatinko 10 dní voľna, rozhodli sme sa ho využiť. A tak sme deti 25. decembra priviezli na prázdniny k babičke a začali sme pracovať. Teda hlavne náš tatinko. Adamka sme samozrejme mali pri sebe a vzhľadom k tomu, že sme mali celý byt ako jedno veľké stavenisko, musela som ho skoro celú dobu nosiť na rukách. Dôsledkom je samozrejme to, že Adamko si na to zvykol a nevidí dôvod, prečo by to mal meniť. 🙂 Ale keďže je už trošku ťažký, tak s tým bojujeme.

Izbičku sme vymaľovali, koberec sme konečne vyhodili a nahradili ho laminátovou podlahou. Viac sme toho nestihli, pretože Jakubko slávil svoje šieste narodeniny a to sme samozrejme nemohli zmeškať a tak sme sa vybrali k babičke na oslavu. Kubko bol šťastný hlavne z darčeku, ktorý sme kupovali naozaj na poslednú chvíľu, asi hodinu pred oslavou – a tým je samozrejme školská taška. Vždy som bola proti tomu, aby sa školská taška kupovala pol roka pred vstupom do školy. Zmenila som názor preto, lebo Kubka bude v škôlke čakať pasovanie školákov – veľká oslava, na ktorú si predškoláci prinesú školskú tašku, pani riaditeľka ich pasuje za školákov a každý dostane veľký darček. Je to akási rozlúčka so škôlkou.

Po návrate domov, síce chalani nemali postele ale boli nadšení z toho, že spali na matracoch na zemi. A keďže na Silvestra sme plánovali veľkú oslavu, upratali sme obývačku, aby sme mohli privítať kamarátov. Dúfali sme, že izba už bude hotová ale nestihli sme to a oslavu sme nechceli rušiť. Tá nakoniec dopadla úplne super, hoci by som neverila, že môžeme mať doma šesť dospelých a sedem detí a v zdraví to prežiť.

Večer sme strávili vonku, kde kúsok od nás robia oslavu Silvestra pri radnici už o šiestej popoludní a tak sme oslávili príchod nového roka síce skôr ale s krásnym ohňostrojom a dokonca s detským šampanským. Chlapci videli ohňostroj po prvý krát a hoci sa ma Matejko držal ako kliešť, náležite si to užili.

A hoci s oneskorením, chlapci už spávajú v nových posteliach, ktoré im vyrobil tatinko a náš byt sa konečne dostáva do užívateľnej podoby.

Takže šťastný nový rok a nech je taký krásny ako tie predošlé. 🙂

9.1.2017 2:32

Další blogy

Chcete získávat nejnovější informace ze světa těhotenství a mateřství?

Přihlaste se k odběru našeho newsletteru nebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email není ve správném formátu.
OK: Váš email byl úspěšně zaregistrován.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist