Spíme? Nespíme!

DENÍK ZKUŠENÉ MATKY Kedysi sme sa s kolegyňou v práci rozprávali o tom, aké máme problémy so spánkom. Vravela som jej, že keď ma v noci niečo zobudí, tak už nie som schopná zaspať. Myslela som si, že až budem mať malé deti, tak sa vôbec nevyspím, pretože keď ma miminko v noci prebudí, ja už nezaberiem. Vtedy sa zasmiala a povedala mi, že až budem mať malé deti, pokojne zaspím aj postojačky. A mala pravdu.

Jakubko bol ako drobček veľmi spavé bábätko. Prvé týždne som ani nevedela, že ho mám. Budil sa len preto, aby som ho prebalila a nakŕmila a spal ďalej. Keď sa mi narodil Matejko, bola som prekvapená z toho, aký je čulý.

Dokonca už v pôrodnici mal obdobia, kedy nespal a díval sa okolo seba. Veľmi skoro sa prispôsobil svojmu staršiemu bratovi a začal spávať iba raz cez deň. Ale obaja spinkávali po obede 3 až 4 hodinky, takže som mala kopec času pre seba. A nočný spánok bol úplne v pohode. Jakubko od 4 mesiacov spinkával celú noc (rozumej od 8. večera do pol 5. rána), len občas sa prebudil, pretože mu vypadol dudlík. Dudlík sme našli a spal ďalej. Matejko sa do roka budil na nočné kŕmenie ale po dojčení hneď znova zaspinkal.

A aký je Adamko? Dopoludnia spinká asi dve hodiny a popoludní si zdriemne v kočíku cestou do škôlky. Večer krásne sám zaspinká okolo 8. hodiny. Krátko po polnoci sa prebudí a je vyspinkaný. Je veselý, spokojný, vysmiaty… a chce sa hrať. Nahlas sa smeje, vykrikuje, pľuje, vyhadzuje dudlíky z postieľky, takže sme aj my dvaja s manželom hore. Veď čo by sme tak uprostred noci iné robili ako sa hrali s naším slniečkom?

Aby ste rozumeli, Adamko zvyčajne našu spoločnosť nepotrebuje ale pri kričiacom a výskajúcom dieťati sa veľmi spať nedá. Tento stav mu vydrží tak dve hodinky a znovu zaspinká. Spí asi dve hodinky a hurááá! Vstávame! Takže si asi viete predstaviť ako vyzeráme. Chodíme ako dve mátohy, často zaspíme v polovici vety a chodíme spávať hneď ako uspíme deti, aby sme si ukradli aspoň pár hodín spánku.

A čo na to moje niekdajšie „problémy“ so spánkom? Momentálne zaspím hneď ako sa uvediem do vodorovnej polohy a je úplne jedno či je to posteľ, gauč pri televízii, či pokojne aj zem pri kričiacich deťoch. Naša zásada, že keď za nami Kubko s Maťkom v noci prídu, odvedieme ich vždy späť do ich postieľky je minulosťou. Často si totiž ani nevšimneme, že k nám v noci prišli.

Minulú noc sme zistili, že je Matejko pri nás až vtedy, keď chúďatko malé spadol z postele. Takže v rámci zachovania nášho zdravia pevne dúfam, že Adamko začne opäť normálne spávať a nám sa podarí spať opäť aspoň 6 hodín vkuse. Takže keď sa ma najbližšie Jakubko spýta, čo si želám od Ježiška, moja odpoveď je jasná – jednu noc spánku prosím. 🙂

Ale nech je ako chce, ani na okamih neľutujem, že tých mojich loptošov mám. 🙂